NAPRIEČ ALPAMI

Týmito slovami som sa rozlúčil so svojím bývalým klientom na výstave Eurobike v roku 2013 po štyroch rokoch spolupráce. Aj keď si ich pravdepodobne nikto už v roku 2014 nepamätal a tento sľub sme nikdy nesplnili, po niekoľkých rokoch sa mi vrátili do pamäti. Nakoniec až v roku 2021 sa z nápadu stal skutočný plán: prejsť Alpy na cestnom bicykli - s mojou SCULTUROU. Zo Stuttgartu do Bassana. Zopár spolujazdcov bolo ľahké nájsť. Okrem môjho spolujazdca Sebastiana nás chcel sprevádzať aj produkčný tím, aby sme vo fascinujúcej alpskej krajine zachytili niekoľko úžasných fotografií a videozáznamov.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde dva dni pred začiatkom cesty možno nakoniec nebol až taký dobrý nápad. Stúpanie do údolia Alb pri Bad Urachu v prudkom slnku a pri 32 stupňoch privedie môj "motor" k zadrhnutiu už po 68 kilometroch. Nečakal som, že budem čeliť takýmto výzvam tak skoro. Po výraznom znížení "cestovnej rýchlosti" sa mi tak či onak podarí dovliecť sa až do Ehningenu na našu prvú prestávku. Niekoľko návalov závratu a obchádzka kvôli prácam na ceste dosť výrazne predlžujú čas cesty. Na konci dňa sme z plánovaných 210 kilometrov prešli "len" 185 kilometrov. Aspoň sa vyhneme prudkému lejaku na posledných metroch do cieľa našej prvej etapy v Kemptene. Otázkou je, ako moje telo cez noc spracuje celodennú námahu.

Etapa 2: Z Kempten do Garmisch-Partenkirchen

Keďže dážď ustáva len krátko pred štartom druhej etapy, prvých niekoľko hodín druhého dňa je pomerne vlhkých. Napriek mojim obavám sa moje telo cíti silné a zdá sa, že sa dobre zotavilo. Dokonca si urobíme krátku odbočku cez Füssen, aby sme doplnili zásoby energie výdatným obedom. Vychutnávame si poludňajšie slnko Allgäu pri vodnej priehrade Forggensee, predtým ako sa pustíme do posledných kilometrov dňa. Nesledujeme striktne satelitnú navigáciu, ale vyberáme si trasu zhruba cez plánované mestá. Z času na čas ale predsalen sledujeme navrhovanú trasu, ktorá nás vedie od spočiatku ľahkých štrkových úsekov k čoraz náročnejšiemu terénu. To nemá nič spoločné s mojimi pokojnými spomienkami na Strade Bianche. Po rýchlej kontrole trasy na smartfóne si uvedomujeme, že otočiť sa by (už) nemalo zmysel. Zmierujeme sa s osudom na členitých šotolinových cestách a prenášame bicykle cez niekoľko horských potokov, kým nás cesta konečne vypľuje tesne pred Garmischom. Pred postupujúcou búrkou sa ukrývame v zmrzlinárni, kde sa k nám pridáva profesionálny bežec na lyžiach Max Olex, ktorého poznám ešte z čias mojich športových štúdií.

Naše ubytovanie v Garmischi sa nachádza za skokanským mostíkom s výhľadom na roklinu Höllentalklamm. Jediná cesta k nemu vedie po extrémne strmej rampe so sklonom, ktorý sa pocitovo zdá ako 30%. Napriek tomu, že som práve absolvoval interval, Max ma presviedča, aby sme zvládli túto stenu spoločne na bicykli. Namáhavo zdolávame posledných pár metrov k nášmu nocľahu. Na záver dňa nás náš hostiteľ oboznámi s regionálnymi turistickými zaujímavosťami a potom nás nechá napospas osudu. Zotavenie je našou najvyššou prioritou.

Etapa 3: Garmisch-Partenkirchen - Patsch

Po výdatných raňajkách sme sa vydali smerom na Innsbruck. Dnes má byť "prechodová etapa", ktorá z čisto topografického hľadiska nepredstavuje žiadnu skutočnú výzvu. Malý horský priesmyk a potom sa už len "viesť po zvyšok cesty". Samozrejme, tento predpoklad sme urobili bez toho, aby sme kalkulovali s premenlivým letným počasím. Dážď je našim stálym spoločníkom, kvôli ktorému sú zjazdy mimoriadne chladné a nepríjemné. V Innsbrucku sme nútení urobiť neplánovanú prestávku kvôli búrke. Prekonávame záverečných pár kilometrov do Patschu tesne nad Innsbruckom a po niekoľkých takmer povinných kilometroch navyše sa dostávame do nášho ubytovacieho zariadenia na noc. Na konci celkom upršaného dňa sa všetci tešíme na teplú sprchu a oddychové hodiny v posteli.

Štvrtá etapa nás nakoniec privádza do Álp - a neskôr do Talianska. Výstup na Brennerský priesmyk dostáva naše svalové vlákna do prevádzkovej teploty. Keď sme na vrchole, uvoľnene klesáme do údolia smerom k Bolzanu. Samozrejme, s povinnou dažďovou prehánkou. Osvieženie berieme s nadhľadom a kombinujeme ho s občasnou malou prestávkou na kávu. Vždy perfektná kombinácia. Keď dorazíme do Bolzana, pretrpíme niekoľko kilometrov navyše a pedálujeme späť do údolia, aby sme začali náš záverečný výstup do Collepietra. Po trinástich vlásenkách, niekoľkých výškových metroch a s troškou viac kyseliny mliečnej v nohách sa dostávame do Collepietry. Tam sa stretávame s naším sprievodným tímom, ktorý sa už dôkladne oboznámil s kúpeľným programom v hoteli Steineggerhof. Pri vynikajúcej vegánskej večeri ukončíme večer v spoločnosti našich hostiteľov, rodiny Resch. Po dnešnom úsilí sme si to naozaj zaslúžili.

Etapa 5: Z Collepietra do Arco

Piatu etapu začíname uvoľnene: prvých niekoľko kilometrov dňa nás vedie mierne údolím. V Trente sa rozhodneme nevyužiť miernu, rovinatú variantu smerom k jazeru Lago di Garda a vyberieme sa obchádzkou cez Monte Bondone. Po druhom zjazde dňa nás čaká starý známy - dážď. Napriek tomu, že sme sa vrátili k našej osvedčenej taktike prestávky na kávu, v poslednej hodine našej piatej etapy sme úplne premočení. Dážď nám robí neustálu spoločnosť až kým sa nedostaneme pred Arco. Po príchode k jazeru Lago di Garda sa dažďové mraky úplne rozplynuli a my sme za našu námahu odmenení príjemným večerom s dobrým talianskym jedlom a zmrzlinou.

Etapa 6: Arco - Bassano

Záverečná etapa nás prekvapí slnečnými lúčmi. Nechávame za sebou turisticky vyhľadávané miesta jazera Lago di Garda a cez Torbole šliapeme späť do Mori. Na opačnej strane hory sa vrháme do záverečných stúpaní, ktoré nás delia od Bassana. Hoci sa musím aklimatizovať na kombináciu tepla a nadmorskej výšky, môj "motor" už beží hladko a my si užívame nádhernú a pokojnú krajinu. Pri našom záverečnom klesaní do Bassana sa neponáhľame a opäť si vychutnávame krajinu v celej jej kráse. V historickom centre mesta nás víta svetoznámy drevený most Ponte Vecchio a vydávame sa na posledných pár kilometrov do nášho hotela na úpätí Monte Grappa. Náš prechod cez Alpy sa končí na kilometri číslo 840, pričom v nohách máme viac ako 9 000 výškových metrov.

NA ESPRESSO DO TALIANSKA